ROZDELENIE ZÁMEN
1. osobné
a. základné
-pýtame sa na ne pádovými otázkami
ja, ty, on, ona, ono, my, vy, oni, ony
tebe (ti), mňa (ma), nás, vám, im, jemu (mu), jej (a ostatné vyskloňované podoby)
b. privlastňovacie
-pýtame sa na ne (čí, čia, čie?)
môj, tvoj, jeho, jej, náš, váš, ich
POZOR NA CHYBY!
Jeho som si nevšimol. (Koho, čo som si nevšimol? Jeho. -osobné základné zámeno)
Toto je jeho žuvačka. (Čia je to žuvačka? Jeho. -osobné privlastňovacie zámeno)
2. zvratné
a. základné
seba/sa
b. privlastňovacie
svoj
3. opytovacie
-spravidla k-ové, č-ové (obsahujú hlásky k alebo č)
kto, čo, ktorý, aký, čí, koľko, koľký (v poradí), kde, kam, odkiaľ, pokiaľ, kadiaľ, kedy, odkedy, dokedy, ako, prečo, načo...
4. ukazovacie
-spravidla t-ové
ten, tá, to, tento, táto, toto, taký, takýto, tamten, tamto, toľko, toľký (v poradí), tam, tu, sem, odtiaľ, potiaľ, tadiaľ, vtedy, osvtedy, dovtedy, tak, takto, preto, nato...
5. neurčité
-väčšinou sú odvodené od opytovacích zámen predponami alebo príponami
niekto,
voľačo,
dakde,
hocikam,
sotvačo,
málokedy,
podaktorí,
zriedkakedy,
ktoviekam, komu
si, ako
koľvek
6. vymedzovacie
-väčšinou z nich možno utvoriť protikladné dvojice
ten istý-iný, taký istý-inakší, tamže-inde, inam, toľko isto, tak isto-inak, takže-ináč
všetci-nikto, všade-nikde, vždy-nikdy, všetko-nič, každý-žiaden, nijako, ničí, sám, samý
AKO FUNGUJÚ ZÁMENÁ
Opytovacie zámená sa pýtajú, ostatné odpovedajú. Mnohé sa odvodzujú od opytovacieho zámena.
opytovacie | os.základné | os. privlastňovacie | ukazovacie | neurčité | vymedzovacie |
kto | on | - | ten | niekto | nikto, všetci |
komu | jemu | - | tomu | komusi | nikomu, všetkým |
čí | - | môj | - | dačí | ničí |
kde | - | - | tu | hocikde | nikde, všade |
kedy | - | - | vtedy | kedysi | vždy, nikdy |
akému | - | - | takému | dajakému | nijakému |
ako | - | - | takto | nejako | nijako |
koľko | - | - | toľko | ktoviekoľko | všetko, nič |
koľkokrát | - | - | toľkokrát | niekoľkokrát | nikdy |
koľký raz | - | - | toľký raz | niekoľký raz | - |
ČO URČUJEME PRI ZÁMENÁCH
1. rod
mužský, ženský, stredný
2. číslo
jednotné (singulár), množné (plurál)
3. pád
nominatív, genitív, datív, akuzatív, lokál, inštrumentál
4. vzor
pekný, cudzí, môj
POZOR! Pri mnohých zámenách sa neurčujú niektoré gramatické kategórie alebo vzor. Niektoré sa vôbec neohýbajú.
VZORY ZÁMEN
vzor pekný
ktor
ý chlapec, ak
ý človek
s ktor
ým chlapcom, s ak
ým človekom
ktor
í chlapci, ak
í ľudia (N pl.)
o ktor
ých chlapcoch, o ak
ých ľuďoch
s ktor
ými chlapcami, ak
ými ľuďmi
vzor môj
tvoj chlapec, náš človek
s tvoj
ím chlapcom, s naš
ím človekom (I sg.)
tvoj
i chlapci, naš
i ľudia
o tvoj
ich chlapcoch, o naš
ich ľuďoch
s tvoj
imi chlapcami, s naš
imi ľuďmi
zámená ten, tento, ten istý
Pri písaní i/y si môžeme pomôcť vzorom pekný (v zámene tento si iba odmyslíme koncové -to)
ten chlapec, ten ist
ý človek
s t
ým chlapcom, s t
ým ist
ým človekom
t
í chlapci, t
í ist
í ľudia (N pl.)
t
ých chlapcov, t
ých ist
ých ľudí
s t
ými chlapcami, s t
ými ist
ými ľuďmi
Neurčité zámená so -si (ktorýsi, čísi...)
Koncové -si je vždy mäkké, keď si ho odmyslíme, zostane nám väčšinou vzor pekný alebo cudzí
ktor
ýsi chlapec, ak
ýsi človek
s ktor
ýmsi chlapcom, s ak
ýmsi človekom
ktor
ísi chlapci, ak
ísi ľudia (N pl.)
o ktor
ýchsi chlapcoch, o ak
ýchsi ľuďoch
s ktor
ýmisi chlapcami, ak
ýmisi ľuďmi
POZOR NA PRAVOPIS
vzor pekný
ktor
ý chlapec, ak
ý človek
s ktor
ým chlapcom, s ak
ým človekom
ktor
í chlapci, ak
í ľudia (N pl.)
o ktor
ých chlapcoch, o ak
ých ľuďoch
s ktor
ými chlapcami, ak
ými ľuďmi
vzor môj
tvoj chlapec, náš človek
s tvoj
ím chlapcom, s naš
ím človekom (I sg.)
tvoj
i chlapci, naš
i ľudia
o tvoj
ich chlapcoch, o naš
ich ľuďoch
s tvoj
imi chlapcami, s naš
imi ľuďmi
zámená ten, tento, ten istý
Pri písaní i/y si môžeme pomôcť vzorom pekný (v zámene tento si iba odmyslíme koncové -to)
ten chlapec, ten ist
ý človek
s t
ým chlapcom, s t
ým ist
ým človekom
t
í chlapci, t
í ist
í ľudia (N pl.)
t
ých chlapcov, t
ých ist
ých ľudí
s t
ými chlapcami, s t
ými ist
ými ľuďmi
Neurčité zámená so -si (ktorýsi, čísi...)
Koncové -si je vždy mäkké, keď si ho odmyslíme, zostane nám väčšinou vzor pekný alebo cudzí
ktor
ýsi chlapec, ak
ýsi človek
s ktor
ýmsi chlapcom, s ak
ýmsi človekom
ktor
ísi chlapci, ak
ísi ľudia (N pl.)
o ktor
ýchsi chlapcoch, o ak
ýchsi ľuďoch
s ktor
ýmisi chlapcami, ak
ýmisi ľuďmi
SAMI, SAMY / SAMÍ, SAMÝ
zámeno sám
-väčšinou vo význame opustený alebo bez pomoci
-i sa píše v životnom mužskom rode, -y v neživotnom mužskom rode, v ženskom a strednom rode (ako radi, rady)
N sg.
Chlap tam stál sám.
Dub stál sám.
Žena zostala sama.
Dieťa zostalo samo.
N pl.
Chlapi tam stáli sam
i.
Duby tam stáli sam
y.
Ženy si sam
y pomôžu. (nie samé)
Deti tam stáli sam
y. (nie samé)
ostatné pády
-všade sa píše -ý
Nechali ich tam sam
ých.
Nepočítali s nimi sam
ými.
O nich sam
ých sa nehovorilo.
zámeno samý
-väčšinou vo význame mnoho vecí toho istého druhu
-väčšinou stojí pred podstatným menom ako prívlastok
-i/y sa píše podľa vzoru pekný
N sg.
Krčma bola sam
ý chlap.
Námestie bolo samá žena.
V škôlke to je samé dieťa.
N pl.
V krčme boli sam
í chlapi.
Na námestí boli samé ženy.
V škôlke sú iba samé malé deti.
ostatné pády
-všade sa píše -ý
Videli sme tam sam
ých chlapov.
Kvety dostala od sam
ých pekných mužov.
Kamarátil sa so sam
ými dievčatami.