-vyjadruje zásah, cieľ, obsah deja
-vždy rozvíja sloveso -pýtame sa naň pádovými otázkami (okrem kto, čo)

Chlapec rozbil okno. (Koho, čo rozbil? Okno.)
Tento román nenapísal on. (Koho, čo nenapísal? Román.)
Chlapec rozbil okno. (Koho, čo rozbil? Okno.)
Ešte vždy sme túžili za domovom. (Za kým, čím sme túžili? Za domovom.)
Prikázali mu stáť.

priamy predmet

-je v A. bez predložky
Napísali sme si domácu úlohu.
Netušila to.

nepriamy predmet

-je v A. s predložkou alebo v inom páde
Ten darček máš od otca?
Partizáni bojovali aj za nás.

viacnásobný predmet

-viac rovnocenných predmetov v priraďovacom sklade
Ten darček máš od otca a brata?
Partizáni bojovali aj za nás, aj za vás.
Nezbierali sme maliny, ale jahody.
O práci ani o povinnostiach sa vôbec nehovorilo.

PRÍSLOVKOVÉ URČENIE

-vyjadruje miesto, čas, spôsob, príčinu deja
-rozvíja sloveso, prídavné meno alebo príslovku
-pýtame sa naň príslovkovými otázkami (kde, kedy, ako, prečo)

príslovkové určenie miesta

Karol je vzadu. (Kde je? Vzadu.)
Obraz zaves hore! (Kam zaves? Hore.)
Na stene sú akési fľaky. (Kde sú? Na stene.)
Nikdy sme tam neboli. (Kde sme neboli? Tam.)
Domov musíš isť parkom. (Kadiaľ musíš ísť? Parkom.)
Ešte sa nevrátil z obchodu. (Odkiaľ sa nevrátil? Z obchodu.)

príslovkové určenie času

Karol príde ráno. (Kedy príde? Ráno.)
Nezjavil sa ani po večeri. (Kedy sa nezjavil? Po večeri.)
Na Vianoce sa všetci stretneme. (Kedy sa stretneme? Na Vianoce.)
Do piatej budú doma. (Dokedy budú? Do piatej.)

príslovkové určenie spôsobu

Tvárila sa milo. (Ako sa tvárila? Milo.)
Hovorme po slovensky. (Ako hovorme? Po slovensky.)
Kráčali bystrým krokom. (Ako kráčali? Krokom.)
Pozerala neveriacimi očami.
Robíme to s hrdosťou.
Tvoj spolužiak píše ako kocúr.
Pracovali do úmoru.
Zamyslene kopal nohou.
Autobusom by ste tam mohli docestovať.
Títo futbalisti sú poriadne slabí. (Ako slabí? Poriadne.)
Niektorí ľudia sú naskrz skazení. (Ako skazení? Naskrz.)
Sme už na smrť unavení.
Začínalo mi byť za ňou veľmi smutno. (Ako smutno? Veľmi.)

príslovkové určenie príčiny

Pre slzy už ani nevidela. (Prečo nevidela? Pre slzy.)
Plače od radosti. (Prečo plače? Od radosti.)
Urobila to z lásky.
Je úplne slabá po chorobe.
Zajtra ideme na huby.
Idem na dvor po poštu.
Pod tlakom robili chyby.
Náhodou sa nám to podarilo.
Neurobili sme to úmyselne.
Prišiel do školy napriek chorobe.

viacnásobné príslovkové určenie

Skáče od radosti a nadšenia.
V noci aj cez deň pracuje.
Písala pomaly, ale bezchybne.
Pospevujem si doma, ba aj na ulici

PRÍVLASTOK

-vyjadruje vlastnosť podstatného mena
-rozvíja podstatné meno
-pýtame sa naň otázkami (aký, ktorý, čí)

zhodný prívlastok

-zhoduje sa s nadradeným podstatným menom v rode, čísle a páde
Je to dobrý človek. (Aký človek? Dobrý.)
Nepoznal som tohto chlapca! (Ktorého chlapca? Tohto.)
Prvý deň je vždy najťažší. (Koľký deň? Prvý.)

nezhodný prívlastok

-nezhoduje sa s nadradeným podstatným menom v rode, čísle alebo páde
To je pes suseda. (Čí pes? Suseda.)
Taký už je osud človeka! (Čí osud? Človeka.)
Stavba mosta úspešne pokračuje. (Aká stavba? Mosta.)
Všetkých prekvapil list od ministra. (Aký list? Od ministra.)
Rozprávka o ježibabe deti trochu postrašila.
Túžba cestovať je u mňa silná.
Cesta autobusom bola únavná.
Nakreslite mi uhol alfa.

postupne rozvíjací prívlastok

-skladá sa z dvoch prívlastkov, jeden rozvíja nadradené podstatné meno (stojí hneď pred ním), druhý rozvíja tesnejší prívlastok aj s podstatným menom
-nepíšeme medzi nimi čiarku
Toto je môj nový bicykel . (Aký bicykel? Nový. Čí nový bicykel? Môj nový bicykel.)
Slovenské vysoké školy majú finančné problémy. (Aké školy? Vysoké. Ktoré vysoké školy? Slovenské vysoké školy.)
Vyrušil nás Dunčov zúrivý štekot. (Aký štekot? Zúrivý. Čí zúrivý štekot? Dunčov zúrivý štekot.)

viacnásobný prívlastok

-skladá sa z dvoch rovnocenných prívlastkov v priraďovacom sklade
Pocítila silnú, neodolateľnú túžbu odísť.
Ošarpaná, polozrútená budova vzbudzovala obavy.
Neboli sklamaní ani českí, ani slovenskí turisti.
Máš rád korenistejšie alebo diétne jedlá?.

PRÍSTAVOK

-rozvíja podstatné meno, pomenúva ten istý jav inými slovami
-je v rovnakom páde ako nadradené podstatné meno
-oddeľujeme ho vo vete čiarkami (príp. zátvorkami, pomlčkami)

Prišiel aj Karol, môj kolega.
Kúpili budovu, takú starú zrúcaninu.
Jánošík, legendárna slovenská postava, sa stal hrdinom mnohých povestí.
Povedali to Ing. Mrkvičkovi, môjmu šéfovi.
Na 1. jún, Medzinárodný deň detí, sa všetky deti tešia.

Design Raven