-vety v súvetí sú zlúčené, spojené
Bolo zamračené a fúkal studený vietor.
Najprv sa pohádali, potom sa museli udobrovať.
Aj polievku zjedol, aj zemiaky mu chutili.
Bol ženatý, mal dve deti

odporovacie priraďovacie súvetie

-vety v súvetí sú v rozpore, v nesúlade
Bolo slnečno, ale fúkal studený vietor.
Učil sa tri hodiny, lenže jednotku nedostal.
Veľa hovoríte, no málo robíte.
Veľa trénoval, a jednako sa mu príliš nedarilo.

vylučovacie priraďovacie súvetie

-vety v súvetí ponúkajú možnosti, jedna z nich je platná
Bolo včera slnečno alebo tu pršalo?
Možno to nechápali, možno sa tak iba tvárili.
Buď budeš počúvať, alebo si to oprav sám!
Alebo sa im niečo stalo, alebo to vzdali.

stupňovacie priraďovacie súvetie

-druhá veta stupňuje význam predchádzajúcej vety
Zvalilo ohradu, ba aj strechu odnieslo.
Nepochopili nás, dokonca sa nám smiali.
Pomohol mi, ba ešte ma aj pohostil.
Tento pes nielen štekal, ešte aj hrýzol!

PODRAĎOVACIE SÚVETIE

-vety sú nerovnocenné, vedľajšia veta rozvíja slovo z hlavnej vety
-hlavnou vetou sa môžeme opýtať, vedľajšou odpovedať

PS s vedľajšou vetou prívlastkovou

-vedľajšia veta rozvíja podstatné meno z hlavnej vety, plní úlohu prívlastku, pýtame sa na ňu ako na prívlastok
To je dom, v ktorom bývam. (Aký je to dom? V ktorom bývam.)
Boli sme v dedine, kde sa narodila. (V ktorej dedine sme boli? V ktorej sa narodila.)
Chcem mu kúpiť darček, aký si vždy želal. (Aký darček mu chcem kúpiť? Aký si vždy želal.)
Nikdy nepracoval na probléme, ktorý bol taký komplikovaný. (Na akom probléme nepracoval? Ktorý bol taký komplikovaný.)

PS s vedľajšou vetou predmetovou

-vedľajšia veta rozvíja sloveso z hlavnej vety, plní úlohu predmetu, pýtame sa na ňu ako na predmet
Nevedela, čo si má o tom myslieť. (Čo nevedela? Čo si má o tom myslieť.)
Ani netušíme, ako sa zachovajú. (Čo netušíme? Ako sa zachovajú.)
Vždy sa bojíme toho, čo nechápeme. (Čoho sa bojíme? Toho, čo nechápeme.)
Mali by sme rozprávať o tom, čo nás trápi. (O čom by sme mali rozprávať? O tom, čo nás trápi.)

ps s vedľajšou vetou príslovkovou

-vedľajšia veta rozvíja sloveso z hlavnej vety, plní úlohu príslovkového určenia, pýtame sa na ňu ako na príslovkové určenie

vedľajšia veta príslovková miestna

Budeme čakať tam, kde sme sa dohodli. (Kde budeme čakať? Tam, kde sme sa dohodli.)
Kam vstúpil, ozýval sa smiech. (Kde sa ozýval smiech? Kam vstúpil.)

vedľajšia veta príslovková časová

Budeme vás čakať vtedy, keď sa nám bude chcieť. (Kedy vás budeme čakať? Keď sa nám bude chcieť.)
Až keď sa ťa opýtajú, odpovedaj! (Kedy odpovedaj? Až keď sa ťa opýtajú.)

vedľajšia veta príslovková spôsobová

Chráni ho, ako chráni matka svoje deti. (Ako ho chráni? Ako chráni matka svoje deti.)
Pozrela naňho tak, že sa mu odnechcelo hádať sa. (Ako pozrela? Tak, že sa mu odnechcelo hádať sa.)

vedľajšia veta príslovková príčinná

Chráni ho, lebo sa jej páči. (Prečo ho chráni? Lebo sa jej páči.)
Pretože ho nevnímala, všetko bolo zbytočné. (Prečo bolo všetko zbytočné? Pretože ho nevnímala.)

PS s vedľajšou vetou podmetovou

-vedľajšia veta nahrádza podmet hlavnej vety, pýtame sa ako na podmet
Najkrajšie bolo, že sme boli prekvapení. (Čo bolo najkrajšie? Že sme boli prekvapení.)
Hnevalo ma, že ju tu nevidím. (Čo ma hnevalo? Že ju tu nevidím.)
Kto nič nerobí, nič nepokazí. (Kto nič nepokazí? Kto nič nerobí.)
Nech ti pomôže ten, kto ti to poradil. (Kto pomôže? Ten, kto ti to poradil.)

PS s vedľajšou vetou prísudkovou

-vedľajšia veta nahrádza prísudok hlavnej vety, pýtame sa ako na menný prísudok
Peter je taký, že sa s každým porozpráva. (Aký je? Taký, že sa s každým porozpráva.)
Nič nie je také, aké to bolo kedysi. (Aké to nie je? Také, aké to bolo kedysi.)
On sa stal takým, akým sme ho nechceli mať. (Akým sa stal? Takým, akým sme ho nechceli mať.)
Situácia je taká, aká je. (Aká je situácia? Taká, aká je.)

Design Raven